Ako to tam vlastne vyzerá?
Keď som po prvý krát zazrel z lietadla Tel Aviv, uchvátilo ma množstvo osvetlených pozemných komunikácií ,sprevádzaných palmami a iným exotickým porastom. Áno, Izrael nie je len jedna veľká púšť, hlavné mesto tak ako aj Jeruzalem sú obrovské a chvíľu máte pocit, že celá Svätá zem je zmes starých i moderných budov, križovatiek, diaľníc, reštaurácií či priemyselných fabrík.
Ako vyzerá pravý Izraelčan? Muž, snedej pokožky, žid alebo muslim jazdiaci na Toyote Corrole bielej farby. Áno, niet divu, že Toyota Corolla je najviac používané auto na svete, tu je toho priamy dôkaz. Ich obľúbená karoséria je sedan, combi tu určite nehľadajte, nájdete tu dokonca také druhy sedanov, ktoré v našej krajine bežne dostupné nie sú, alebo sa inak volajú ako napr. Kia RIO sedan, Hyundai i25 Accent, i35 Elantra predpokladáme, že nová Škoda Rapid si tu isto nájde svojich záujemcov.
Trúb, nech vedia o tebe.
Prvé, čo si počas premávky všimnete, je neustále trúbenie. Na rozdiel od našich vodičov sa tu nikto trúbeniu nenahnevá. Keďže naša Toyota Aygo s „litrovým" motorom vláčila 3 dospelé osoby s tromi batožinami mala „menší" problém pohnúť sa do kopca a to mi verte, že v Izraeli je to samý kopec, užili sme si trúbenia dosť. Trúbia tu na vás neustále. Či už sa pomaly vlečiete po semafóroch v meste alebo po dlhých mimo-meststkých diaľniciach. Tu chcete trúbením niekoho na niečo upozorniť a nie ho uraziť. Napríklad, keď vidíte chodcu na kraji chodníka alebo ostrovčeka, zatrúbite, aby sa vám náhodou nedostal pod kolesá. Taxikári trúbia na turistov s cieľom ponúknuť odvoz.
Iný kraj, iný mrav.
Je známe, že keď sa po obiehaní vraciate do pôvodného pruhu, zapnete smerovku a po zaradení ju stiahnete. Tu akokeby ich taká vec ani nezaujímala. Smerovku si ponechávajú zapnutú aj niekoľko minút. Diaľkové svetlá taktiež. Svietia vám do auta z 5-metrovej vzdialenosti, môže vás z toho aj poraziť, oni skrátka nie sú naučení ich vypínať.(s výnimkou oproti idúceho auta)
Ak by som mal zhodnotiť premávku v Izraeli, charakterizoval by som ju ako veľmi rýchlu a zbesilú. Ako aj v Taliansku máte možnosť vidieť mnoho pooškieraných áut, tu to nie je inak. Pripomínajú mi šialencov no jazdia sebavedomo. Vedia, čo robia .Keď sme navečer vracali z Eyllatu po rýchlostnej ceste, objavil sa za nami palestínsky autobus, skoro prázdny. Pred nami bola kolóna pozostávajúca z 4 áut. Ako sa tak na nás tento autobus lepil, obehol naše Aygo behom pár sekúnd. Ku podivu si poobehoval aj celú kolónu, jedno auto za druhým. Skutočnosť, že sa toto celé dialo na kopci zjavne vodičovi autobusu vôbec neprekážalo.Keď sa ponáhľam, nepoznám zábrany.
Ceny ako u nás?
O araboch je všeobecne známe, že radi zjednávajú. Ba keď sa pri kúpe nechcete dohodnúť na cene, nahnevajú sa. Samozrejme, že na benzínových staniciach cenu neznížite, musíte si ako aj v USA zaplatiť vopred a až potom natankovať. Tento systém sa nám nepáčil, pretože keď si zvolíte voľbu FULL, tak vám strhne sumu za 60litrov, hoci ste netankovali iba 45.Cena benzínu je v Tel Avive porovnateľna s tou našou, no mimo centra sa pohybuje do 1,30€ za liter, nafta je dokonca drahšia.Niet divu, že tu dieslové agregáty nájdete len zriedka. Nebudú sa predsa sa zapodievať komplikovanejšou údržbou „nafťáka" keď za lacno tankujú benzín.
Miesto pre ekolégiu?
Nakoľko väčšina Izraelčanov prevážajúcich či už materiál alebo ľudí jazdí na pažravom Chevrolet Express resp. GMC Savana (základný motor 4,3 V6) dbajú na ekológiu. Pri čerpacích staniciach, parkoviskách, či odpočívadlách môžete spozorovať elektrické nabíjacie stanice, pri ktorých väčšinou parkoval model Fluence Z.E. (zero emision-nula emisií) od Renaultu, za čo si zaslúžia odo mňa pochvalu.
Verdikt.
Návštevu Izraela beriem ako nezabudnuteľný zážitok. Videl som mnoho pamiatok, spoznal inú kultúru, iný kus sveta o ktorom by som Vám vedel rozprávať. Zameral som sa hlavne dopravu. Myslím si, že ich štýl jazdenia je oveľa plynulejší a sebavedomejší. Nemusia sa obávať toho, že na nich za každým rohom číha škodoradostný policajt, ktorý sa teší z rozdávania pokút. To nie. Jediné zastavenie nás postrehlo na hraniciach s palestínskym územím. Museli sme autom prejsť cez ostnaté drôty, vybrať všetky veci, batožiny a nechať si skontrolovať auto. Prišlo nám to dosť nepríjemné, ale chápem prečo to robia. Teším sa na ďalšiu návštevu Izraela.
